Organizačný web STVR

Archív Slovenskej televízie ako samostatná organizačná zložka televízie bol konštituovaný 1. júla 1961. Impulzom bolo hromadenie vyrobených programov v kanceláriách jednotlivých redakcií - či už to boli 16 mm alebo 35 mm filmy, fotografie z nakrúcania relácií, hudobné nahrávky či literárne scenáre. Tieto, možno povedať  "príručné archívy" bez riadnej evidencie a vhodného skladovania začali programovým pracovníkom v kanceláriách prekážať.
 
Z LODENICE A STAREJ TRŽNICE DO MLYNSKEJ DOLINY
 
Zakladateľom a prvým vedúcim útvaru Archívy sa stal hudobný skladateľ Ferdinand Brehovský. Pod jeho vedením sa začala systematická a odborná práca pri zhromažďovaní, spracovávaní a ochrane archívneho fondu STV. Časť útvaru sídlila v priestoroch bratislavskej Starej  tržnice (Filmotéka a Fonotéka), ďalšia časť v Lodenici (písomnosti, scenáre, fotografie, noty). Jedno z najmladších oddelení - Videotéka – sídlilo v 1. stavbe komplexu v Mlynskej doline. Archivované materiály boli uložené na viacerých miestach nielen v Bratislave, ale aj mimo nej, napríklad vo Vinosadoch a Chorvátskom Grobe. Útvar v tomto období nemal spoločné sídlo so špeciálne vybudovanými depozitmi, ktoré by spĺňali náročné kritériá deponovania archívnych materiálov. Až po dobudovaní televízneho areálu v Mlynskej doline sa niektoré zložky útvaru presťahovali do nových priestorov: Fonotéka so svojím fondom a časť Filmotéky. Z Vinosadov a Lodenice boli presťahované filmové fondy, ale šoty a dokumenty naďalej zostali uložené v Chorvátskom Grobe. 
 
Celé obdobie spoločnej histórie Československej televízie bolo poznačené veľmi úzkymi kontaktmi s kolegami zo všetkých televíznych štúdií ČST. Pravidelne raz do roka sa stretávali vždy v inom televíznom štúdiu, kde nachádzali riešenia problémov a hodnotili spoločnú prácu na jednotnom systéme katalogizačných pravidiel. Keď došlo v roku 1992 k rozdeleniu televízie, aj vtedajší šéf Archívu STV Rudolf Mader -Kutský má veľkú zásluhu na príprave a korektnej realizácii zmluvy o rozdelení majetku ČST. Ani po roku 1993, po rozdelení ČSFR, vzájomné vzťahy neochladli; slovenskí a českí televízni archivári spolupracujú dodnes.
 
ZACHRÁNENÉ RELÁCIE V ČERVENOM ARCHÍVE
 
Do klasickej archívnej práce výrazne zasiahla postupná informatizácia, ktorá zrýchlila získavanie všetkých dostupných informácií o požadovanej televíznej relácii či o archívnom dokumente. V STV sa celému procesu venoval najmä Milan Antonič, ktorý je spoluzakladateľom najmladšej časti Archívu a vedie Informačno-dokumentačné oddelenie, bez ktorého by sa už programoví pracovníci, bádatelia a užívatelia z externého prostredia nedokázali zaobísť. V jednotlivých oddeleniach Archívu STV, ktoré od decembra 1996 vedie Viera Gregorová, strávili svoj celý profesný život desiatky zamestnancov. Je to najmä ich zásluha, že v archíve zostali zachované relácie, ktoré mali byť napríklad po roku 1968 zničené. Tento tzv. "Červený archív" je využívaný najčastejšie pri tvorbe dokumentárnych filmov.
 
Archív STV so svojimi fondmi má pre poslanie Slovenskej televízie nezastupiteľné miesto. V depozitoch je uchovávané množstvo dramatických, detských, hudobných, dokumentárnych, spravodajských a športových relácií, ktoré boli vyrobené počas desiatok rokov existencie inštitúcie. Celý archívny fond svojim významom tvorí národné televízne kultúrne dedičstvo SR. Archiválie využíva STV vo svojom vysielaní a slúžia aj na výrobu nových projektov. V Archíve STV je (údaje k decembru 2008) 116.510 nosičov videozáznamu v dĺžke cca 67.160 hodín, 95.617 nosičov filmového záznamu v dĺžke cca 29.220 hodín, 34.850 nosičov zvukového záznamu v dĺžke 4.900 hodín,  150.000 fotografií,  desiatky tisíc scenárov, notových materiálov a písomností z jednotlivých organizačných zložiek STV.
 
KUBO, TISÍCROČNÁ VČELA, MÁRIO A KÚZELNÍK A INÉ SKVOSTY
 
Archivované dokumenty sú uložené v depozitoch podľa typov nosičov. Najväčšiu úložnú plochu majú v Mlynskej doline filmové materiály. Z 25 depozitov vyhovujú prísnym kritériám na archivovanie filmových materiálov iba štyri s úložnou plochou 1.052 m2. Vybudované boli v roku 1997. Sú v nich posuvné regály, negatívy a šoty sú v miestnostiach s chladiacim zariadením, ktorých súčasťou sú boxy na postupné vyrovnávanie teploty. Ostatných 21 depozitov (790 m2) majú garantovanú teplotu a vlhkosť. Podobné podmienky majú aj depozitné priestory v televíznych štúdiách Košice a Banská Bystrica. Videonosiče sú uložené v Mlynskej doline v 12 depozitoch, z ktorých iba jeden (57 m2), spĺňa náročné kritériá, v ostatných (655 m2) je zabezpečená stabilná teplota a vlhkosť.
 
Medzi najvzácnejšie archivované audiovizuálne diela patria napríklad novátorská televízna inscenácia Kubo v réžii Martina Ťapáka, televízny seriál Tisícročná včela v réžii Juraja Jakubiska, stovky televíznych inscenácií z cyklov Slovenská klasika na obrazovke a Svetová dráma na obrazovke, ktoré boli vysielané v rámci legendárnych bratislavských pondelkov. Unikátne záznamy svetových interpretov a dirigentov sú zachytené na záznamoch z Bratislavských hudobných slávností. V pesničkových súťažných reláciách, v minulosti uvádzaných pod názvom 5xP,  6+1, Našich deväť, alebo Triangel, je zmapovaný vývoj slovenskej a čiastočne aj českej populárnej hudby od konca 60. rokov. Z tvorby pre deti nemožno nespomenúť úspešné večerníčkovské seriály (je ich 260) Slimák Maťo a škriatok Klinček, Pásli ovce valasi, Jurošík, legendárne Bambuľkine dobrodružstvá a ďalšie.
 
Počas viac ako 50-ročnej histórie Slovenskej televízie získali viaceré tituly významné ocenenia na medzinárodných festivaloch. Napríklad Roztrhla sa hudáčikovi struna (Strieborná harfa v Dubline, 1967), Krotká (Zlatá nymfa v Monte Carlo, 1968), Balada o siedmich obesených (Zlatá nymfa v Monte Carlo, 1969), Sladké hry minulého leta (Zlatá nymfa v Monte Carlo, 1970), Mário a Kúzelník (Strieborná nymfa v Monte Carlo, 1977) a mnohé ďalšie.