Slovenská televízia
Archív Slovenskej televízie ako samostatná organizačná zložka televízie
bol konštituovaný 1. júla 1961. Impulzom bolo hromadenie vyrobených
programov v kanceláriách jednotlivých redakcií - či už to boli 16 mm
alebo 35 mm filmy, fotografie z nakrúcania relácií, hudobné
nahrávky či literárne scenáre. Tieto, možno povedať "príručné
archívy" bez riadnej evidencie a vhodného skladovania začali
programovým pracovníkom v kanceláriách prekážať.
Z LODENICE A STAREJ TRŽNICE DO MLYNSKEJ DOLINY
Zakladateľom a prvým vedúcim útvaru Archívy sa stal hudobný skladateľ
Ferdinand Brehovský. Pod jeho vedením sa začala systematická a odborná
práca pri zhromažďovaní, spracovávaní a ochrane archívneho fondu
STV. Časť útvaru sídlila v priestoroch bratislavskej Starej tržnice
(Filmotéka a Fonotéka), ďalšia časť v Lodenici (písomnosti, scenáre,
fotografie, noty). Jedno z najmladších oddelení - Videotéka – sídlilo v
1. stavbe komplexu v Mlynskej doline. Archivované materiály boli
uložené na viacerých miestach nielen v Bratislave, ale aj mimo nej,
napríklad vo Vinosadoch a Chorvátskom Grobe. Útvar v tomto období nemal
spoločné sídlo so špeciálne vybudovanými depozitmi, ktoré by spĺňali
náročné kritériá deponovania archívnych materiálov. Až po dobudovaní
televízneho areálu v Mlynskej doline sa niektoré zložky útvaru
presťahovali do nových priestorov: Fonotéka so svojím fondom a časť
Filmotéky. Z Vinosadov a Lodenice boli presťahované filmové fondy, ale
šoty a dokumenty naďalej zostali uložené v Chorvátskom Grobe.
Celé obdobie spoločnej histórie Československej televízie bolo
poznačené veľmi úzkymi kontaktmi s kolegami zo všetkých televíznych
štúdií ČST. Pravidelne raz do roka sa stretávali vždy v inom televíznom
štúdiu, kde nachádzali riešenia problémov a hodnotili spoločnú prácu na
jednotnom systéme katalogizačných pravidiel. Keď došlo v roku 1992
k rozdeleniu televízie, aj vtedajší šéf Archívu STV Rudolf Mader
-Kutský má veľkú zásluhu na príprave a korektnej realizácii zmluvy o
rozdelení majetku ČST. Ani po roku 1993, po rozdelení ČSFR, vzájomné
vzťahy neochladli; slovenskí a českí televízni archivári spolupracujú
dodnes.
ZACHRÁNENÉ RELÁCIE V ČERVENOM ARCHÍVE
Do klasickej archívnej práce výrazne zasiahla postupná informatizácia,
ktorá zrýchlila získavanie všetkých dostupných informácií o požadovanej
televíznej relácii či o archívnom dokumente. V STV sa celému procesu
venoval najmä Milan Antonič, ktorý je spoluzakladateľom najmladšej
časti Archívu a vedie Informačno-dokumentačné oddelenie, bez ktorého by
sa už programoví pracovníci, bádatelia a užívatelia z externého
prostredia nedokázali zaobísť. V jednotlivých oddeleniach Archívu STV,
ktoré od decembra 1996 vedie Viera Gregorová, strávili svoj celý
profesný život desiatky zamestnancov. Je to najmä ich zásluha, že v
archíve zostali zachované relácie, ktoré mali byť napríklad po roku
1968 zničené. Tento tzv. "Červený archív" je využívaný najčastejšie pri
tvorbe dokumentárnych filmov.
Archív STV so svojimi fondmi má pre poslanie Slovenskej televízie
nezastupiteľné miesto. V depozitoch je uchovávané množstvo
dramatických, detských, hudobných, dokumentárnych, spravodajských a
športových relácií, ktoré boli vyrobené počas desiatok rokov existencie
inštitúcie. Celý archívny fond svojim významom tvorí národné televízne
kultúrne dedičstvo SR. Archiválie využíva STV vo svojom vysielaní
a slúžia aj na výrobu nových projektov. V Archíve STV je (údaje
k decembru 2008) 116.510 nosičov videozáznamu v dĺžke cca 67.160 hodín,
95.617 nosičov filmového záznamu v dĺžke cca 29.220 hodín, 34.850
nosičov zvukového záznamu v dĺžke 4.900 hodín, 150.000 fotografií,
desiatky tisíc scenárov, notových materiálov a písomností
z jednotlivých organizačných zložiek STV.
KUBO, TISÍCROČNÁ VČELA, MÁRIO A KÚZELNÍK A INÉ SKVOSTY
Archivované dokumenty sú uložené v depozitoch podľa typov nosičov.
Najväčšiu úložnú plochu majú v Mlynskej doline filmové materiály. Z 25
depozitov vyhovujú prísnym kritériám na archivovanie filmových
materiálov iba štyri s úložnou plochou 1.052 m2. Vybudované boli v roku
1997. Sú v nich posuvné regály, negatívy a šoty sú v miestnostiach
s chladiacim zariadením, ktorých súčasťou sú boxy na postupné
vyrovnávanie teploty. Ostatných 21 depozitov (790 m2) majú garantovanú
teplotu a vlhkosť. Podobné podmienky majú aj depozitné priestory
v televíznych štúdiách Košice a Banská Bystrica. Videonosiče sú uložené
v Mlynskej doline v 12 depozitoch, z ktorých iba jeden (57 m2), spĺňa
náročné kritériá, v ostatných (655 m2) je zabezpečená stabilná teplota
a vlhkosť.
Medzi najvzácnejšie archivované audiovizuálne diela patria napríklad
novátorská televízna inscenácia Kubo v réžii Martina Ťapáka, televízny
seriál Tisícročná včela v réžii Juraja Jakubiska, stovky televíznych
inscenácií z cyklov Slovenská klasika na obrazovke a Svetová dráma na
obrazovke, ktoré boli vysielané v rámci legendárnych bratislavských
pondelkov. Unikátne záznamy svetových interpretov a dirigentov sú
zachytené na záznamoch z Bratislavských hudobných slávností.
V pesničkových súťažných reláciách, v minulosti uvádzaných pod názvom
5xP, 6+1, Našich deväť, alebo Triangel, je zmapovaný vývoj slovenskej
a čiastočne aj českej populárnej hudby od konca 60. rokov. Z tvorby pre
deti nemožno nespomenúť úspešné večerníčkovské seriály (je ich 260)
Slimák Maťo a škriatok Klinček, Pásli ovce valasi, Jurošík, legendárne
Bambuľkine dobrodružstvá a ďalšie.
Počas viac ako 50-ročnej histórie Slovenskej televízie získali viaceré
tituly významné ocenenia na medzinárodných festivaloch. Napríklad
Roztrhla sa hudáčikovi struna (Strieborná harfa v Dubline, 1967),
Krotká (Zlatá nymfa v Monte Carlo, 1968), Balada o siedmich obesených
(Zlatá nymfa v Monte Carlo, 1969), Sladké hry minulého leta (Zlatá
nymfa v Monte Carlo, 1970), Mário a Kúzelník (Strieborná nymfa v Monte
Carlo, 1977) a mnohé ďalšie.